Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky o školských zariadeniach z 21. októbra 1993, patria diagnostické centrá medzi zariadenia špeciálnej výchovnej prevencie, ktoré poskytujú odbornú pomoc deťom. Tým sa rozšírilo zameranie zariadenia okrem zabezpečovania náhradnej výchovnej starostlivosti aj na sekundárnu prevenciu sociálno- patologických javov u detí. DgC je koedukované zariadenie internátneho typu s nepretržitou celoročnou prevádzkou.

Diagnostické centrum sa zameriava na diagnostiku osobnostného vývinu dieťaťa a jeho vedenie, na ktorom sa podieľajú najmä vychovávatelia, učitelia a psychológovia. Po niekoľkotýždňovom pobyte a po odbornom zhodnotení aktuálneho stavu dieťaťa a možností siete zariadení poskytujúcich náhradnú výchovnú starostlivosť, je dieťa umiestnené do kmeňového zariadenia - detského domova, špeciálnej základnej školy internátnej, reedukačného detského domova, náhradnej rodinnej starostlivosti (adoptívna, pestúnska, profesionálna).

Dôvodov na umiestnenie detí do diagnostického centra je viac, najčastejším je problémové správanie detí, ale i nestarostlivosť o deti zo strany rodičov, na pozadí obidvoch často býva dysfunkčnosť alebo neúplnosť rodín (strata jedného alebo oboch rodičov ako dôvod umiestnenia je ojedinelá). Na problémy v správaní detí pôsobia najmä negatívne javy v rodine, napäté a konfliktné rodinné prostredie, poruchy manželských vzťahov, porušenie celistvosti rodiny, nedostačujúca ekonomická úroveň, alkoholizmus alebo delikvencia rodičov, ako aj necitlivý prístup k dieťaťu pri výchove, jeho týranie alebo sexuálne zneužívanie.

Do diagnostického centra prichádzajú deti na základe nariadenia ústavnej, alebo ochrannej výchovy, rozhodnutím príslušného okresného súdu, alebo na základe predbežného opatrenia súdu. Okrem detí, ktoré majú nariadenú ústavnú výchovu, prijímame do zariadenia aj deti na tzv. dobrovoľný diagnostický pobyt, ktorý trvá približne 13 týždňov a je založený na dohode medzi DgC a zákonným zástupcom dieťaťa.